Máme tu tretí diel tohto gigantického, epochálneho, literárneho diela a keďže som sa dočkal aj nejakej spätnej väzby od čitateľského pléna (aspoň viem, že to niekto sleduje), tak dnešný diel začnem trocha netradične. Aj keď pri troch dieloch sa asi o nejakej zaužívanej tradícii neda hovoriť.

V diskusii k druhému dielu Lampárne správne poznamenal kolega Obsidian, že som viackrát spomenul taký cudzí pojem, ktorý veľa ľuďom nič nehovoril – Millerov jav. A tak som uznal za vhodné venovať vysvetleniu tohto javu aspoň zopár viet v úvode tohto dielu.

Millerov jav

S príchodom triód vzniklo niekoľko problémov, medzi ktorými bol už aj spomenutý Millerov jav (niekedy je možné sa stretnúť aj s pojmom Millerova kapacita). Ide o kapacitu medzi mriežkou a anódou, a ktorej pôsobenie je úmerné k zosilneniu lampy. Niekedy sa jej zvykne hovoriť aj vstupná, dynamická kapacita, pretože jej pôsobenie sa prenáša cez spätnú väzbu do mriežkového obvodu a javí sa tak ako kapacita zapojená medzi katódou a mriežkou. Treba si uvedomiť, že k tejto kapacite sa pripočíta aj vlastná kapacita medzi katódou a mriežkou. Zrejme v tom zatiaľ žiaden problém nevidíte. Ale čo ak poviem, že ak je táto výsledná kapacita príliš veľká, tak trióda nemôže dosiahnuť maximálne možné zosilnenie? (Viem si predstaviť teraz tie rozsvietené žiarovky nad vašimi hlavami ) Vysoká kapacita medzi mriežkou a anódou si vyžaduje budenie zo zdroja s malým vnútorným odporom, inak by mohlo dojsť k poklesu zosilnenia na vysokých frekvenciách. Tento jav sa ale podarilo odstrnániť pridaním ďalšej mriežky G2 (tieniacej, v tetródach), ktorá túto kapacitu spoľahlivo rušila.

Tak, to by sme mali a teraz poďme k obsahu, ktorý som avizoval na konci druhého dielu. Rád by som upozornil, že múdrosti pre nasledujúcich pár dielov budem čerpať od Randalla Smitha (Mesa/Boogie) a jeho článku Class A: Exposed and explained a z toho titulu bude na konci článkov alebo časti článkov, ktoré budú čerpať hlavne zo spomenutého zdroja, jedna vetička, preto sa neľakajte.

Konfigurácia

Hovorí o počte a spôsobe usporiadania lámp. Na označenie konfigurácie lampového zosilovača máme tri základné pojmy: “single-ended”, “push-pull” a “parallel”.

Single-ended

Single-ended – celý signál ide po jednej ceste a je zosilnený jednou lampou. (niečo ako gitarový kábel – signál tiež ide po jednej vetve a je tam ešte tienenie). Keď signál prechádza preampom zosilovača tiež zostáva “single-ended”.

V niektorých zosilovačoch je výstupná sekcia spravená ako single-ended pomocou jednej výstupnej lampy (napr. starý fender champ s jednou 6V6 v konci). Väčšinou je single-ended zosilovanie použité z ekonomických dôvodov, ale tiež má niektoré zaujímavé zvukové vlastnosti.

Single-ended

Push pull – oveľa bežnejšia konfigurácia. Signál je rozdelený na dve vetvy, ktoré sú v protifáze (”otočené” o 180°). “Plusy” sú zosilnené jednou lampou (vetvou) a “mínusy” sú zosilnené druhou lampou (vetvou). Tieto dva signály sú potom znova skombinované vo výstupnom trafe do “single-ended” napäťového signálu, ktorý vybudí reproduktor.

Väčšina koncových zosilovačov používa push-pull zapojenie pretože umožňuje efektívnejšie využitie koncových lámp – viac výkonu pri menšom počte lámp a menším vyprodukovaným odpadovým teplom. Dôvod, prečo je tomu tak, si vysvetlíme neskôr. Teraz si treba uvedomiť, že push-pull potrebuje minimálne dve výkonové lampy, z toho vyplýva, že pridaním ďalšieho páru, zapojeného paralelne, možeme získať vačší výkon. Preto sú v zosilovačoch vždy 2,4, 6 alebo viac lámp, ale vždy párne číslo. Z toho tiež logicky vyplýva, že ak máme napr. 100W zosilovač so štyrmi lampami v koncovom zosilovači v push-pull zapojení, tak vybratím jedného páru lámp môžeme výkon znížiť.

Parallel – znamená jednoduché pridanie identicky zapojených lámp aby sa dosiahlo väčšieho výkonu – môže to byť single-ended alebo push-pull. Z praktických dôvodov sa však single-ended paralelné zapojenie skoro nikdy nepoužíva – aj ked paralelným pridaním lampy v single-ended zapojení dosiahneme dvojnásobného zvýšenia výkonu, tie isté dve lampy, zapojené v push-pull, môžu výkon ztrojnásobiť (alebo ešte viac zvýšiť). Ďalší dôvod má čo do činenia s ďalšou témou – triedy činnosti.

Triedy činnosti

Popisujú ako sú lampy (v hocijakej konfigurácii) “zbiasované”. Zbiasovanie jednoducho hovorí o rôznych napätiach na lampách a ako navzájom na seba pôsobia (čiže ako je nastavený pracovný bod lámp) – špeciálne nás bude zaujímať negatívne predpätie na mriežke.

Tieto napätia určujú koľko elektrického prúdu preteká dvojicami lámp, keď pracujú a keď sú v kľude – čakajúc na Vás, kedy zahráte nejaký ton. Teda “triedy činnosti” (určené napätiami) sú úplne nezavislé na tom, ako sú lampy usporiadané a každý zosilovač má dvojicu trieda a konfigurácia.

Prempové obvody vždy fungujú v single-ended konfigurácii a v triede A takže, keď sa budeme baviť o iných konfiguráciách a triedach, budeme uvažovať hlavne o výkonovej sekcii, kde sa generuje tá “konská sila”, ktorá budí reproduktor. Tam sa vykonáva tvrdá práca a generuje sa výstupná wattáž. Preamp zosiňluje napatie signálu z gitary, ale obvody v ňom sú vysokoimpedančné preto je v nich veľmi málo prúdu, ktorý je zase dôležitý pre rozhýbanie membrány reproduktora.

Copyright Mesa/Boogie Ltd.

Téma nasledujúceho dielu je aj pre mňa záhadou, preto sa nechajme prekvapkať. Zrejme to však bude “coškaj” s triedami a záležitosťami okolo toho.

see ya!