Ako fanúšik Metallicy som si jeden zo zopár koncertov po Európe, ktoré sú akousi ďalšou vychádzkou Metallicy do Európy, nemohol nechať ujsť. Cestovanie z Košíc do Prahy a späť bolo peklo, ale zážitok z koncertu to všetko hravo vymazal.

K štadiónu Slavia (Eden) som dorazil s priateľkou niekedy okolo obeda, pristavili sme sa pri vchode 1, ale keďže som tam nevidel nijakú známu tvár, tak sme sa vybrali k vchodu 2 a nemýlil som sa. Bolo tam zopár skalných, mne známych ľudí z fóra na www.metallica.sk, s priateľkou sme sa usalašili a čakali sme. Medzi tým som sa osobne pozoznamoval so zopár svojimi virtuálnymi známymi, z už spomínaneho fóra, taktiež sme si spravili zopár hygienických návštev v neďalekom Tescu.

Brány štadiónu sa mali otvárať niekedy okolo 16:00, no securiťáci sa tam objavili už asi hodinu pred tým, čo spôsobilo nádej, že by sa bránu otvorili skôr, nestalo sa tak a preto sme asi do 16:20 čakali natlačení ako sardinky pred bránami. Slečna s čítačkou čiarových kódov z lístkov bude v nemilosti viacerých ľudí, kedže jej tá mašinka veľmi nefungovala. Po rýchlej osobnej prehliadke, cvaknutí lístku a prevzatí stripu sme sa už hrnuli do sektoru “státie pri pódiu”. Kúpili sme si niečo na pitie a vybrali sa hľadať si vhodné miesto. Po chvíľke sme sa rozhodli postaviť sa do zadnej časti nášho sektoru a približne do stredu – z ostatných koncertov mám skúsenosť, že ak je koncert seriózne ozvučený, tak najlepší zvuk je trochu ďalej od pódia v strede a mal som pravdu.

Prvou predkapelou bola dánska kapela Mnemic. Mnohých zrejme veľmi nezaujala, no mne sa celkom pozdávali, hrali energickú zmes viacerých metalových podžánrov, ktoré sa neodvážim tipnúť. Nedalo sa povedať, že by to bol presne vymedzený štýl. Najväčšiu pódiovú show u nich robil asi basgitarista, Tomas “Obeast” Koefod, ktorý vyzeral akoby práve opustil brány pekelné . Hrali približne 45 minút, zvuk mali tiež celkom dobrý, povedal by som, že lepší ako druhá predkapela, Machine Head. Trošku mi v ich vystúpení absentovali sóla.

Machine Head zaujali pozíciu druhej predkapely. Narozdiel od Mnemic som ich tvorbu aspon z časti poznal. Set otvorili úvodnou peckou z albumu The Blackening – CLENCHING THE FIST OF DISSENT. Z tohto albumu ešte odzneli skladby ako napriklad HALO alebo AESTHETIC OF HATE. Zaznel aj set starších skladieb, ktorých názvy si nepamätám, bohužial. Jednu skladbu odohrali aj za pomoci akustických gitár, DESCEND THE SHADES OF NIGHT, ktorú venovali nedávno zosnulému technikovi od bicích. Diváci sa pridali potleskom do rytmu, čo Robb Flynn, spevák a gitarista, okomentoval jendoducho a trefne: “Awsome”. Hrali niečo cez hodinu, možno hodinu a štvrť. Celkový dojem z ich vystúpenia kazil len zvuk, bola to jedna nekonkrétna guľa a bordel. Aj ked v tom mieste, kde som stál, sa dalo ešte ako-tak rozlišovať jednotlivé nástroje, no s veľkými problémami.

Hlavná hviezda večera, Metallica, sa rozhodla znova trošku ponaťahovať už aj tak dosť nažhavených divákov. Notoricky známe intro, ECTASY OF GOLD, zaznelo cca presne s úderom 20-tej hodiny. Štadión sa počas oboch predkapiel zaplnil na prasknutie, prázdne boli snáď len tribúny za pódiom a vedľa pódia, a tak nečudo, že sa štadión otriasal revom fanúšikov, ktorý spievali intro. Ešte väčšie ovácie zazneli, keď vybehli na pódium chalani z Metallicy. Svoje vyše dvojhodinové vystúpenie otvorili známou skladbou CREEPING DEATH, ktorú diváci samozrejme spievali spolu s Jamesom. Snáď najsilnejší moment koncertu, alebo jeden z najsilnejších momentov, bol počas strednej pasáže skladby, keď hneď po Kirkovom sóle, začal vyše 30 tisícový dav skandovať “DIE, DIE, DIE, DIE..” čím vytvorili vybornú kulisu. James, ale aj ostaní z kapely boli veľmi milo prekvapený a doslova žiarili. Myslím, že takéto privítanie si ani sami nepredstavovali. James sa zmohol len na: “Keep it on, my friends.” a pokračoval v spievaní.

Jamesova reakcia na skandovanie fanúšikov počas skladby Creeping death.

Po tejto skladbe nasledovala ďalšia notoricky známa pecka, ktorej refrén zborovo odspievali aj diváci, FOR WHOM THE BELL TOLLS. Hneď na to odznela nie až tak často hraná skladba RIDE THE LIGHTNING, tých menej často hraných skladieb bolo viac, čo bolo pre mňa plus. Po tomto úvodnom sete skladieb z albumu Ride the lightning sa James spýtal, či majú diváci chuť na niečo poriadne staré, z albumu Kill ‘em all – samozrejme, že inej ako kladnej odpovede sa od publika nedočkal a spustili THE FOUR HORSEMEN.

Po prinesení akustickej gitary na pódium bolo všetkým skalným jasné, že sa bude hrať The Unforgiven. James si však z ľudí trošku vystrelil a začal hrať na akustike intro zo skladby …and justice for all, no hneď prešiel na THE UNFORGIVEN, ktorú ľudia taktiež vďačne prijali, kedže túto skladbu začali na koncertoch hrávať po dosť dlhej dobe. Po tejto skladbe nasledovala už predznamenaná …AJFA, ďalšia z menej často hraných skladieb.

Jedným z prekvapení na tomto turné je skladba DEVIL’S DANCE, ktorá na albume ReLoad znie ako priemerná skladba, no naživo má poriadne gule. Túto skladbu venoval James obom predkapelám. Nasledovala ďalšia “starinka” NO REMORSE a balada FADE TO BLACK, ktorá ma naživo neskutočnú atmosféru. Po úvodnom riffe z MASTER OF PUPPETS sa začalo peklo a počas refrénov, keď diváci kričali “Master” som mal obavy, či štadión takýto nápor vydrží. Jedným z ďalších prijemných prekvapení, pre mňa, bola nasledujúca skladba, DAMAGE INC., ktorú odohrali v pekelne rýchlom tempe.

Záver koncertu patril už osvedčeným klasikám, bez ktorých si snáď už ani neviem predstaviť koncert Metallicy. Po balade NOTHING ELSE MATTERS, zaznela skladba SAD BUT TRUE, čím trošku narušili zvyk z posledných rokov – plynulý prechod na skladbu Master of Puppets. Nasledovala skladba ONE, ktorej atmosféru intra dopĺňala ohlušujúca pyrotechnická show a taktiež atmosféru skladby veľmi dobre dotvárali svetlá a hmla keďže už bola tma. ENTER SANDMAN bola dalšia zo skladieb, počas ktorej som mal dojem, že štadión spadne, pretože dav, spievajúci refrény, bol naozaj ohlušujúci. Po tejto skladbe už tradične odišli všetci z pódia a naznačili tak záver koncertu.

Po minútke sa však znova vrátili na pódium a James trošku ponaťahoval publikum, či majú ešte niečo zahrať. Odzneli klasické uzatváracie skladby, na tomto turné – LAST CARES, SO WHAT, ktoré James celkom vtipne uviedol, a posledné roky uzatváracia klasika, SEEK AND DESTROY, pred ktorou James požiadal publikum a spievalo najhlasnejsie ako sa len dá. Publikum samozrejme vďačne vyhovelo tejto jeho žiadosti. Počas tejto skladby predviedol Rob, basák, svoju špecialitku zvanú “Spin and destroy”, počas ktorej rozpaží ruky aj s basgitarou a začne sa rýchlo točit okolo svojej osi. Po tejto skladbe nasledovali ďakovačky, hádzanie brnkátok a paličiek. James si dokonca od chalanov v predu vypýtal slovenskú vlajku, ktorú mu hodili. Záverečné slovo už klasicky patrilo ukecanému Larsovi, ktorý sľúbil, že sa v Prahe ukážu o rok už aj s novým albumom, ktorý vyjde v septembri (snáď neklamal).

Záverom musím dodať, že to bol naozaj vydarený koncert, vynikajúca atmosféra, ktorú na koncerte dokáže spraviť snáď len Metallica. Chalani hrali viacmenej bez chýb, aj keď im občas “ušlo”, neboli to však nejaké výrazné “fooo paa”. Dokonca som mal dojem, že Kirk akosi menej používa svoj obľubený wah pedál, čo je tiež trošku plus. Počas …AJFA odbehol Kirk za technikom a čosi riešili s gitarou, živák je proste živák . Zvuk bol tiež vynikajúci, aj keď zvukár mohol trošku ubrať basov, pretože sa to miestami “zachlastávalo” v basoch. Bol to pre mňa druhý koncert Metallicy, prvý som absolvoval pred 4-mi rokmi tiež v Prahe a tento koncert sa mi páčil o máličko viac. Priateľka bola tiež unesená atmosférou koncertu. Trošku ma zamrzelo, že nehrajú žiadne skladby z nového albumu, ktorý už je na spadnutie, ale na ďalšom turné by sa to už malo zmeniť. Pokúsim sa to zhrnúť jedným slovom – BOMBA.

Fanúšikovia z Košíc sa dočkali alebo kto si počká, ten sa dočká.

Setlist:

• Creeping Death
• For Whom the Bell Tolls
• Ride The Lightning
• The Four Horsemen
• The Unforgiven
• …And Justice For All
• Devil’s Dance
• No Remorse
• Fade To Black
• Master Of Puppets
• Damage Inc.
• Nothing Else Matters
• Sad But True
• One
• Enter Sandman
• - – - – -
• Last Caress
• So What
• Seek and Destroy

Multimédia:

One – točené človekom v prvej rade.

[rating:4.5]