Na obrázku nižšie je schematický zobrazený hmatník gitary od 1 po 12 pražec. Arabské číslice označujú príslušné polohy. Horizontálne čiary zobrazujú struny, vertikálne čiary zase pražce. Zvislou hrubou čiarou (naľavo) je označený nultý pražec (sedlo).

Krížik (#) za označením tónu zvyšuje jeho výšku o 1/2 tónu, béčko (b) daný tón znižuje o 1/2 tónu. Čierne kruhy a elipsy označujú polohu jednotlivých tónov (nôt) na hmatníku. Nultá poloha je vyjadrená strunami znejúcimi naprázdno (biele štvorce v schéme naľavo) a postupne zľava doprava idú polohy 1 až 12.

Na skutočnom hmatníku pokračujú polohy 13 polohou (ktorá je o oktávu vyššou polohou ako 1 poloha, napr. na strune “E (nota e)” tón v 13 polohe ­“f (nota f1)”, keď v 1 polohe je tón “F (nota f)” atd.

Oktáva je interval toho istého tónu, preneseného do inej (najbližšej) výšky, napr. e – e1, f1 ­- f2 atd..

Obrázok znázorňuje polohu nôt na hmatníku ako ich hráme z notovej osnovy (teda o oktávu vyššie ako v skutočnosti znejú).

Kliknite na obrázok pre plnú veľkosť.

Ďalší obrázok zobrazuje tieto noty, ako v skutočnosti znejú. Už z pohľadu na schému je zreteľné, že znejú o oktávu nižšie, ako sú hrané z notovej osnovy:

Kliknite na obrázok pre plnú veľkosť.

Gitara patrí medzi transponujúce nástroje (hrané tóny znejú o oktávu nižšie ako sa zapisujú do notovej osnovy). Napr.: Najhrubšia struna znie ako “E”, ale z notovej osnovy sa na nej hrá “e”, na strune “A” sa hrá z notovej osnovy nota “a”, na strune “d” sa hrá z notovej osnovy nota “d1″, na strune “g” sa hrá z notovej osnovy nota “g1″, na strune “h” sa hrá z notovej osnovy nota “h1″ a na najtenšej strune “e1″ sa hrá z notovej osnovy nota “e2″.

Znak X budeme používať na označenie struny (strún), ktoré sa v rámci zobrazených hmatov
nehrajú – nemajú znieť.